Budova Domu kultúry patrí k najhodnotnejším pamiatkam brutalistickej architektúry na Slovensku. Hoci mnohými považovaná za kontroverznú kvôli tomu, že je nerešpektujúco vsadené do okolitej historickej zástavby.

Súťaž na návrh budovy bola vyhlásená v 70. rokoch. Víťazne z nej vzišiel návrh trojice architektov Jozefa Danáka, Juraja Štecka a Jozefa Žiarana. Následná realizácia trvala od roku 1972 do 1988. Objekt je vystavaný okolo dvorov historických objektov na Hlavnej ulici. Kostra budovy umožňuje flexibilné dispozičné riešenie. Reaguje na okolitú štruktúru, hlavné priečelie orientované k Trojičnému námestiu je v súlade s jeho rozpätím. Jednotlivé moduly sú zastropené šikmými strechami, ktoré mali stavbu prispôsobiť historickému prostrediu. Východná fasáda je plochá, s výrazným pásom vertikálnych betónových segmentov. 

Obnažený betón a výrazné jednoduché tvary dodávajú Kultúrnemu domu brutalistický charakter. Ten výrazným spôsobom dotvárajú i realizácie Dóku a Barteka. Bočnú fasádu dopĺňajú ich hliníkové reliéfy a dnes už odstránené oceľové konštrukcie pred bočnou fasádou v červenej farbe, ktoré výrazne kontrastovali s neutrálnou šedivosťou betónu.